V parku tam čo rastú tuje
10. 12. 2009
V parku, tam, čo rastú tuje, malý mužík onanuje.
Nie je zlodej ani vrah, preto nemusí mať strach.
Vždy, keď peknú devu zočí, rovno do cesty jej skočí.
Žiadna to vsak nemá rada, keď jej ukazuje hada.
Každá ihneď stratí reč, nato s krikom beží preč.
Je to chlapik vytrvalý, každý deň sa z parku valí.
Boja sa ho ľudia prostí, že je vulgárny a sprostý.
Či je leto a či mráz maník skáče z kríkov zas.
Tasí ten svoj inštrument, cez týždeň, aj cez víkend.
Raz keď novú obeť zočil, bez váhania pred ňu skočil.
Myslela si, že len močil, klobásu však na ňu stočil.
S krikom beži na zastávku v snahe zohnať pomoc dáku.
Skáče, ona jedným skokom ponad lávku, ponad plotom.
Pod lopatkou už ju durí, úchylákov koniec rúry.
Je to ešte hodný kus stojí tam však autobus.
Dvere syčia, deva vbehne, myslí že ju nedobehne.
Nedobehol, krv mu vrie, vo dverách má potrubie.
Darmo búcha, darmo bľačí darmo oči na sklo tlačí.
Autobusár bez váhania spustil proces rozbiehania.
V snahe zostať v jednom kuse beží popri autobuse.
Ktovie či on doskáče, na zastávku do Rače.
Kedže nie je maratónec, kričí ako Braňo Hronec
márnu snahu toho chlapa ukončila prvá lampa.
Je to veru príbeh smutný zostal mu len pohľad mútny
na idúci autobus, čo mu vezie údu kus.
V parku, tam čo rastú tuje malý clovek na zem pľuje.
S hadicou už nemetá od tých čias tam zametá
Nie je zlodej ani vrah, preto nemusí mať strach.
Vždy, keď peknú devu zočí, rovno do cesty jej skočí.
Žiadna to vsak nemá rada, keď jej ukazuje hada.
Každá ihneď stratí reč, nato s krikom beží preč.
Je to chlapik vytrvalý, každý deň sa z parku valí.
Boja sa ho ľudia prostí, že je vulgárny a sprostý.
Či je leto a či mráz maník skáče z kríkov zas.
Tasí ten svoj inštrument, cez týždeň, aj cez víkend.
Raz keď novú obeť zočil, bez váhania pred ňu skočil.
Myslela si, že len močil, klobásu však na ňu stočil.
S krikom beži na zastávku v snahe zohnať pomoc dáku.
Skáče, ona jedným skokom ponad lávku, ponad plotom.
Pod lopatkou už ju durí, úchylákov koniec rúry.
Je to ešte hodný kus stojí tam však autobus.
Dvere syčia, deva vbehne, myslí že ju nedobehne.
Nedobehol, krv mu vrie, vo dverách má potrubie.
Darmo búcha, darmo bľačí darmo oči na sklo tlačí.
Autobusár bez váhania spustil proces rozbiehania.
V snahe zostať v jednom kuse beží popri autobuse.
Ktovie či on doskáče, na zastávku do Rače.
Kedže nie je maratónec, kričí ako Braňo Hronec
márnu snahu toho chlapa ukončila prvá lampa.
Je to veru príbeh smutný zostal mu len pohľad mútny
na idúci autobus, čo mu vezie údu kus.
V parku, tam čo rastú tuje malý clovek na zem pľuje.
S hadicou už nemetá od tých čias tam zametá
:) :) :)
(sasa, 10. 1. 2010 16:57)