Malý cow-boy
Najkrajším okamihom v mojom živote bolo to, že mám syna. Chcel by som opýsať okamihy, keď som videl ako mi môj malý rastie pred očami a sa mi podobá. Od ostatných detí sa líšil tým, že nech si akokoľvek ublížil, niekdy neplakal.
Veľmi často sa s detmi hrával na cow-boyou. Tak ot bolo aj v ten deň. Keď prišiel večer domov, povedal, že ho bolí hlava. Po prvý raz bol smutný. A oči sa mu čudne leskli.zavolali sme lekára a on nám povedal tú strašnú správu: „Váš syn má leukémiu!“ môj malý cow-boy mal zomrieť a ja... vedel som to a bol bezmocný. Bolo to jediné dieťa, ktoré mi žena mohla dať. Večer ma zavolal do mojej izby a povedal mi, že sa mu páči na svete a že by sa chcel ešte dlho hrať na cow-boya. Hovoril: „Mám rád mamičku aj teba.“ potom jeho oči klesli stranou a povedal: „coi nepovedz nikomu, že malý cow-boy plakal!“